Slovensko sa podľa najnovších medzinárodných porovnaní zaradilo medzi krajiny s najnižšími priemernými ročnými mzdami v Európskej únii. Priemerná hrubá ročná mzda na Slovensku dosiahla približne 19 590 eur, čo je výrazne menej než vo väčšine západoeurópskych štátov. Vyplýva to z údajov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a európskych štatistických databáz.
V rebríčku sa Slovensko umiestnilo na spodných priečkach spolu s krajinami strednej a východnej Európy. Pod hranicou 25-tisíc eur ročne skončili aj Maďarsko, Lotyšsko, Česko, Portugalsko či Poľsko. Naopak, najvyššie mzdy dlhodobo evidujú štáty ako Švajčiarsko, Luxembursko, Nemecko či severské krajiny.
Analytici upozorňujú, že samotné porovnanie nominálnych platov nevypovedá o celej ekonomickej situácii. Dôležitým faktorom je aj kúpna sila obyvateľov a výška životných nákladov. Po ich zohľadnení sa rozdiely medzi jednotlivými krajinami síce mierne znižujú, no Slovensko aj napriek tomu zostáva medzi slabšie zarábajúcimi ekonomikami Európy.
Ekonomickí odborníci poukazujú na viacero dôvodov. Medzi hlavné patria nižšia produktivita práce, vysoký podiel priemyselnej výroby s nižšou pridanou hodnotou, pomalší rast miezd v regiónoch a odliv kvalifikovaných pracovníkov do zahraničia. Významnú úlohu zohráva aj rozdiel medzi Bratislavským krajom a zvyškom Slovenska. Kým v hlavnom meste sú platy porovnateľné s niektorými západnými regiónmi Európy, vo viacerých okresoch na východe a juhu krajiny zostávajú mzdy výrazne nižšie.
Podľa štatistík Eurostatu patrí Slovensko zároveň ku krajinám, kde domácnosti v posledných rokoch výrazne zasiahla inflácia. Rast cien energií, bývania a potravín znižoval reálnu hodnotu príjmov, čo mnohí obyvatelia pocítili aj napriek postupnému rastu nominálnych miezd.
Odborníci zároveň upozorňujú, že rast ekonomiky automaticky neznamená rýchle dorovnávanie životnej úrovne západnej Európy. Kľúčové budú investície do inovácií, vzdelávania, digitalizácie a lepšie platených pracovných miest. Bez vyššej pridanej hodnoty ekonomiky bude Slovensko podľa analytikov len ťažko dobiehať najbohatšie štáty Európskej únie.
Situácia podľa nich zároveň ukazuje rastúci tlak na mladých ľudí a rodiny, ktoré čelia rastúcim nákladom na bývanie a bežný život. Téma miezd a životnej úrovne tak zostáva jednou z najdôležitejších ekonomických otázok na Slovensku.
Zdroj: OECD, EUROSTAT, NBS, EK
Foto: OpenAI
