Z Trenčína odišiel do sveta, kde osem rokov pôsobil ako učiteľ a spoznával rôzne vzdelávacie systémy. Dnes sa do svojho rodného mesta vrátil a venuje sa vzdelávaniu, práci s ľuďmi, duševnému zdraviu či prepájaniu komunít. Matematik, učiteľ, lektor a zakladateľ neziskovej organizácie Voices Ivan Ježík hovorí o tom, čo si zo zahraničia priniesol, prečo sa rozhodol vrátiť a prečo je podľa neho dôležité vnímať človeka aj mimo jeho profesie.
Od matematiky k učiteľstvu
Ivan Ježík vyrastal na trenčianskej Sihoti. Už počas základnej školy ho učitelia podporovali v matematických, fyzikálnych či chemických olympiádach. Zásadný vplyv na jeho vzťah k matematike mala učiteľka Marta Chobotová, ktorá podľa jeho slov pristupovala k žiakom ako k rovnocenným partnerom a dávala im priestor objavovať nové veci.
V štrnástich rokoch sa rozhodol odísť z Trenčína na matematicky zamerané gymnázium v Bratislave. Neskôr vyštudoval učiteľský smer matematika a informatika na matematicko-fyzikálnej fakulte. Za významného mentora považuje profesora Milana Hejného, od ktorého získal množstvo pedagogických skúseností.
Osem rokov v zahraničí
Ježík následne strávil približne osem rokov v zahraničí. Dva roky učil vo Švédsku, päť rokov v Rakúsku a rok pôsobil v Londýne. Skúsenosti získal aj na americkej univerzite Stanford, kde viedol letné prípravné kurzy pre študentov z rôznych krajín.
Práve medzinárodné prostredie mu umožnilo porovnávať rôzne prístupy k vzdelávaniu. Zaujala ho najmä koncepcia škôl, v ktorých sa žiaci mohli viac špecializovať podľa toho, čomu sa chceli v budúcnosti venovať.
Za dôležitú považuje aj komunitnú úlohu školy. V zahraničí podľa neho nebola škola iba miestom, kde sa žiaci učia, ale aj priestorom, na ktorom sa podieľali učitelia, rodičia a samotní študenti.
Po návrate skúsil aj iné prostredie
Po návrate na Slovensko sa Ježík rozhodol na určitý čas opustiť pedagogickú prax. Pracoval v bankovom sektore, kde sa venoval internej komunikácii a elektronickým médiám. Skúsenosti z komunikácie, marketingu a budovania značky neskôr využil aj vo svojej ďalšej práci.
Postupne sa však opäť začal orientovať na vzdelávanie, prácu s ľuďmi a neziskový sektor.
Dôležitá je aj starostlivosť o seba
Jednou z tém, ktorým sa dnes venuje, je duševné zdravie a prevencia vyhorenia. Ježík upozorňuje na význam sebareflexie, poznania vlastných hraníc a schopnosti rozlišovať, čo človek môže a nemôže ovplyvniť.
Podľa jeho skúseností môžu k vyčerpaniu viesť aj príliš vysoké očakávania, ktoré si človek kladie sám na seba. Dôležité preto podľa neho nie je neustále podávať maximálny výkon, ale vedieť sa zastaviť a premýšľať nad tým, či človek žije spôsobom, ktorý je pre neho dlhodobo udržateľný.
S pedagógmi pracuje aj v rámci vzdelávania Pokojné víťazstvá, ktoré sa venuje osobnému rozvoju a starostlivosti o seba. Účastníci si sami vyberajú oblasti, na ktorých chcú pracovať – od spánku či pohybu až po zvládanie hnevu alebo budovanie zdravších vzťahov.
Trenčín ako miesto, kde chce prepájať ľudí
Po rokoch strávených v zahraničí sa Ježík rozhodol vrátiť do Trenčína. Práve rodné mesto a jeho komunitné prostredie sú pre neho dôležitou súčasťou života.
Po pandémii spolu s kolegami vytvoril talkšou Prieniky, ktorá prináša rozhovory so zaujímavými ľuďmi. Nezameriava sa pritom iba na ich profesijný úspech, ale aj na ich životné príbehy, radosti, starosti a skúsenosti. Cieľom je ukázať, že napriek rozdielom majú ľudia často oveľa viac spoločného, než sa na prvý pohľad zdá.
Súčasťou podujatí je aj hudba a ďalšie formy umenia. Ježík ich vníma ako prirodzený spôsob, ktorý môže ľudí spájať a prinášať im priestor na oddych či zamyslenie.
Dôležitejší než povolanie je človek
K jeho pohľadu na život výrazne prispeli aj skúsenosti zo Sihote. Spomína na svojho starého otca, krajčíra Michala Reháka, ktorý pomáhal ľuďom vo svojom okolí a podľa Ježíka ho naučil, že veľké zmeny môžu vzniknúť aj prostredníctvom množstva malých krokov.
Práve medziľudské vzťahy považuje za jeden z najdôležitejších prvkov života komunity. Človeka podľa neho nemožno vnímať iba ako lekára, učiteľa, úradníka či inú profesiu. Za pracovnou rolou je vždy konkrétny človek so svojimi vzťahmi, skúsenosťami a životným príbehom.
„V prvom rade sme ľudia, až potom sme profesie, ktoré vykonávame,“ zdôrazňuje Ježík.
Podľa neho práve vzťahy umožňujú človeku lepšie spoznávať samého seba. Dôležité preto nie je iba to, čo človek dosiahne, ale predovšetkým ako sa správa k ostatným ľuďom.
Zdroj, foto: mesto Trenčín
