Rastúce tempo života, neustále notifikácie a pracovný tlak spôsobujú, že domov sa pre mnohých stáva poslednou líniou obrany pred vyčerpaním. Odborníci na duševné zdravie upozorňujú, že práve prostredie, v ktorom bývame, má výrazný vplyv na hladinu stresu, kvalitu spánku aj schopnosť regenerácie.
Podľa psychológov dokáže mozog reagovať na vizuálne podnety okamžite. Preplnený priestor, chaos či ostré osvetlenie udržiavajú telo v napätí. Naopak, minimalistickejšie usporiadanie, prirodzené svetlo, zeleň a tlmené farby aktivujú parasympatický nervový systém, ktorý je zodpovedný za uvoľnenie a regeneráciu.
Medzi najjednoduchšie aktuálne odporúčania patrí obmedzenie modrého svetla vo večerných hodinách, vytvorenie malej „tichej zóny“ bez elektroniky a pravidelné vetranie. Trendom posledných mesiacov je aj návrat k prírodným materiálom drevo, bavlna či ľan podľa odborníkov zvyšujú pocit bezpečia a stability.
Významnú úlohu zohráva aj poriadok. Štúdie ukazujú, že vizuálny neporiadok zvyšuje hladinu kortizolu, stresového hormónu. Aj malé zmeny napríklad uprataný nočný stolík alebo čistá pracovná plocha môžu mozgu signalizovať pocit kontroly.
Odborníci zdôrazňujú, že domov nemusí byť dokonalý, aby pôsobil upokojujúco. Dôležitý je pocit personalizácie fotografie, obľúbené predmety či jemná vôňa, ktorá sa spája s príjemnými emóciami. V čase, keď duševné zdravie patrí medzi najdiskutovanejšie témy, sa byt stáva viac než len miestom na spanie. Môže byť aktívnym nástrojom prevencie vyhorenia.
Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky
