Súčasné geopolitické dianie opäť otvára jednu zo základných otázok moderného sveta: majú veľmoci ešte vôbec rešpekt k medzinárodnému právu? Podľa názoru slovenského premiéra platí tvrdá realita – čím je štát väčší a mocnejší, tým menej sa správa demokraticky a spravodlivo. A naopak, ak sa snaží dodržiavať princípy demokracie a spravodlivosti, jeho moc a vplyv sa zákonite zmenšujú.
Medzinárodné právo v kríze
Podľa premiéra sa dnes nachádzame v období, keď veľmoci konajú prakticky bez obmedzení. Medzinárodné právo je systematicky oslabované a Organizácia Spojených národov sa dostala do stavu hlbokej nefunkčnosti. Bezpečnostná rada OSN, bez zásadnej reformy a posilnenia právomocí, nedokáže plniť svoju základnú úlohu – udržiavať medzinárodný mier a bezpečnosť.
Ako malý štát má Slovensko len veľmi obmedzené možnosti ovplyvniť globálne dianie. O to dôležitejšie je však zachovať si hodnotovú konzistentnosť a jasné stanoviská.
Venezuela ako zrkadlo globálnej moci
Zásah Spojených štátov vo Venezuele, vrátane únosu prezidenta suverénnej krajiny, je podľa premiéra hrubým porušením medzinárodného práva. Zároveň upozorňuje, že americký prezident Donald Trump v tomto prípade aspoň otvorene pomenoval skutočnú motiváciu – kontrolu nad venezuelskou ropou a vstup amerických spoločností do strategického energetického sektora.
Práve táto otvorenosť podľa premiéra odhaľuje realitu svetovej politiky, v ktorej ide primárne o moc, zdroje a vplyv, nie o deklarované hodnoty demokracie či ochrany ľudských práv.
Irak: opakujúci sa scenár
Podobný scenár svet už raz zažil pri vojenskom útoku na Irak. Oficiálne dôvody – zbrane hromadného ničenia či prepojenie na terorizmus – sa nikdy nepotvrdili. Skutočnou motiváciou bola opäť kontrola nad ropnými zdrojmi.
Slovensko v tom čase podľa premiéra urobilo aspoň symbolický krok – stiahlo svojich vojakov z Iraku. Podobne konalo aj pri odmietnutí povinných migračných kvót či pri vyradení Slovenska z vojnových pôžičiek EÚ pre Ukrajinu.
Mlčanie ako zlyhanie
Premiér odmieta pragmatické mlčanie k Venezuele, aj napriek tomu, že Slovensko má s USA rozpracované strategické projekty, napríklad v oblasti jadrovej energetiky. Podľa jeho slov by bolo pokrytecké a nedôveryhodné kritizovať porušenie medzinárodného práva inde a v tomto prípade mlčať.
Aj za cenu dočasného zhoršenia slovensko-amerických vzťahov považuje za svoju povinnosť jasne pomenovať nesúhlas s ďalším „ropným dobrodružstvom“.
Európska únia: premárnený potenciál
Významná časť kritiky smeruje aj k Európskej únii. Tá má podľa premiéra potenciál byť silnou, demokratickou a spravodlivou globálnou mocnosťou, no tento potenciál nevyužíva. EÚ je príliš závislá od USA, nemá jednotnú zahraničnú politiku a uplatňuje dvojitý meter – tvrdá voči Rusku, no nejednotná pri humanitárnych krízach, ako je situácia v Gaze.
Zároveň kritizuje ničenie vlastného priemyslu nezmyselnými klimatickými cieľmi, potláčanie suverénnych národných politík a spochybňovanie demokratických volieb v členských štátoch, ak ich výsledok nezodpovedá očakávaniam Bruselu.
Slovensko a politika „na všetky štyri svetové strany“
Slovensko by sa podľa premiéra nemalo viazať na jednu veľmoc. Skúsenosti z minulosti – najprv absolútna orientácia na Sovietsky zväz, neskôr na USA – ukazujú, že extrémy sú nebezpečné. Najlepšou zárukou bezpečnosti je multipolárny svet a vyvážené vzťahy so všetkými partnermi, ktorí ich majú záujem budovať.
Základom takejto politiky musí byť ochrana suverenity, národnej identity a dôsledné dodržiavanie medzinárodného práva.
Mier ako absolútna priorita
Premiér na záver varuje pred historickými paralelami so situáciou pred druhou svetovou vojnou. Lokálne konflikty sa môžu ľahko premeniť na globálny výbuch. Preto považuje mier za kľúčovú hodnotu, bez ktorej strácajú význam všetky ostatné ciele.
„Mier nie je všetko, ale bez mieru je všetko ničím,“ zaznieva ako záverečné posolstvo – výzva na zodpovednosť, rozvahu a odmietnutie vojenských dobrodružstiev, ktoré by mohli ohroziť aj malé krajiny, akou je Slovensko.
Zdroj: Tlačový odbor Úradu vlády SR
