Prvý mesiac fungovania upravenej transakčnej dane priniesol zmiešané reakcie podnikateľského prostredia. Kým časť živnostníkov po zmenách víta zníženie administratívnej aj finančnej záťaže, viaceré firmy a zástupcovia bankového sektora upozorňujú na nejasnosti pri výklade zákona a na rozdielne dopady opatrenia na jednotlivé skupiny podnikateľov.
Transakčná daň bola pôvodne zavedená ako súčasť konsolidačných opatrení verejných financií. Mechanizmus spočíval v zdanení vybraných finančných operácií, najmä bezhotovostných platieb a výberov hotovosti. V praxi to znamenalo odvod vo výške 0,4 percenta z bezhotovostnej platby a 0,8 percenta z výberu hotovosti z bankomatu.
Na základe legislatívnej iniciatívy poslancov koaličnej Slovenskej národnej strany došlo od začiatku roka k úprave systému. Vybrané skupiny podnikateľov, predovšetkým živnostníci, už transakčnú daň neplatia. Opatrenie malo podľa predkladateľov zmierniť dopad konsolidácie na malé podnikanie a podporiť mikrosegment trhu, ktorý je citlivý na každé zvýšenie nákladov.
Podľa údajov Finančnej správy SR sa zmena prejavila v znížení počtu subjektov podliehajúcich dani a v poklese výnosu z tejto položky. Ministerstvo financií SR však zdôrazňuje, že cieľom úpravy nebolo maximalizovať výber, ale nastaviť spravodlivejší model rozloženia daňového zaťaženia.
„Musíme nájsť rovnováhu medzi stabilizáciou verejných financií a ochranou podnikateľského prostredia. Úprava transakčnej dane bola reakciou na oprávnené podnety z praxe,“ uviedol minister financií SR Ladislav Kamenický.
Banky upozorňujú na technické a systémové dopady. Implementácia dane si vyžiadala úpravy informačných systémov a procesov, pričom následné zmeny legislatívy znamenali ďalšie zásahy. Slovenská banková asociácia deklarovala, že sektor rešpektuje platnú právnu úpravu, no upozorňuje na potrebu predvídateľnosti daňového prostredia a dostatočnej legislatívnej prípravy.
Časť podnikateľov zároveň poukazuje na selektívny charakter opatrenia. Kým živnostníci získali výnimku, obchodné spoločnosti daň naďalej odvádzajú. Kritici hovoria o narušení rovnakých podmienok na trhu a o riziku presunu časti podnikateľských aktivít do iných právnych foriem s cieľom optimalizácie daňovej povinnosti.
Ekonomickí analytici pripomínajú, že transakčné dane môžu mať širšie makroekonomické dôsledky. Môžu ovplyvniť objem bezhotovostných operácií, podporiť využívanie hotovosti alebo zvýšiť tlak na cenotvorbu v sektore služieb. Národná banka Slovenska vo svojich analytických materiáloch dlhodobo upozorňuje, že stabilita a predvídateľnosť daňového systému patria medzi kľúčové faktory podnikateľskej dôvery.
V najbližších mesiacoch bude rozhodujúce, ako sa úprava dane prejaví na príjmovej strane štátneho rozpočtu a či sa podarí eliminovať výkladové nejasnosti v aplikačnej praxi. Ministerstvo financií avizovalo priebežné vyhodnocovanie dopadov a nevylučuje ďalšie úpravy, ak si to situácia vyžiada.
Transakčná daň tak zostáva témou, ktorá presahuje samotné percentuálne sadzby. Otvára širšiu diskusiu o férovosti daňového systému, o podpore malého podnikania a o dlhodobej stratégii konsolidácie verejných financií Slovenskej republiky.
Zdroje: Ministerstvo financií SR, Finančná správa SR, Národná banka Slovenska, Štatistický úrad SR, Slovenská banková asociácia
Foto: Freepik
