Európska únia sa v posledných rokoch snaží posilniť svoju strategickú autonómiu a znížiť závislosť od externých partnerov. Najnovšie analýzy však upozorňujú, že namiesto oslabovania sa v niektorých oblastiach vytvára nová forma hospodárskej závislosti – tentoraz od Spojených štátov amerických. Najvýraznejšie sa tento trend prejavuje v energetike, ale aj v digitálnych technológiách a strategických službách.
Po výraznom obmedzení dovozu ruských energetických surovín sa Európa obrátila na alternatívnych dodávateľov. Kľúčovú úlohu v tomto procese zohrali Spojené štáty, ktoré sa stali najväčším dodávateľom skvapalneného zemného plynu (LNG) do EÚ. V niektorých členských krajinách dnes americký LNG tvorí dominantnú časť dovozu plynu.
Hoci tento krok krátkodobo prispel k stabilizácii energetického trhu, odborníci upozorňujú, že prílišná koncentrácia dodávok od jedného partnera predstavuje dlhodobé riziko. LNG je zároveň citlivý na globálne cenové výkyvy a geopolitické rozhodnutia, čo môže v budúcnosti ovplyvniť dostupnosť aj cenu energií v Európe.
Nová závislosť namiesto starej
Zatiaľ čo závislosť od ruského plynu bola považovaná za strategickú chybu, rastúca orientácia na americké dodávky môže viesť k podobnému problému. Rozdiel je najmä v politickom kontexte, no z ekonomického hľadiska ide opäť o zníženú diverzifikáciu a vyššiu zraniteľnosť voči rozhodnutiam externého partnera.
Analytici upozorňujú, že energetická bezpečnosť by mala byť postavená na kombinácii viacerých zdrojov, rozvoji domácich kapacít a urýchlení prechodu na obnoviteľné zdroje, nie na nahradení jednej dominantnej závislosti inou.
Digitálne technológie a služby
Okrem energetiky je Európa výrazne závislá aj od amerických technologických spoločností. Cloudové služby, softvérová infraštruktúra, dátové centrá či digitálne platformy sú vo veľkej miere kontrolované firmami so sídlom v USA. To vyvoláva otázky nielen o ekonomickej konkurencieschopnosti, ale aj o ochrane dát, kybernetickej bezpečnosti a schopnosti EÚ udržať si kontrolu nad kľúčovou infraštruktúrou.
Dôsledky pre európsku ekonomiku
Rastúca hospodárska závislosť môže oslabiť vyjednávaciu pozíciu Európskej únie, zvýšiť citlivosť na vonkajšie šoky a brzdiť rozvoj vlastných technologických a energetických kapacít. V prípade náhlej zmeny obchodných podmienok alebo politického napätia by EÚ čelila vážnym ekonomickým dopadom.
Zároveň sa prehlbuje rozdiel medzi politickými ambíciami EÚ v oblasti strategickej autonómie a reálnym stavom hospodárskej prepojenosti so Spojenými štátmi.
Hľadanie rovnováhy
Experti sa zhodujú, že cieľom by nemalo byť odpútanie sa od transatlantických vzťahov, ale vyváženie spolupráce s posilňovaním vlastnej odolnosti. Kľúčovými krokmi sú investície do obnoviteľných zdrojov, energetickej efektívnosti, európskych technologických riešení a diverzifikácie dodávateľských reťazcov.
Budúce smerovanie európskej hospodárskej politiky tak bude rozhodujúce pre to, či sa EÚ dokáže vyhnúť ďalšej strategickej závislosti, alebo len vymení jedného dominantného partnera za iného.
Zdroj: Europian Commission
